Nečistoty pochádzajú z niekoľkých zdrojov a počas prevádzky sa neustále hromadia v motorovom oleji. Zaraďujeme tu jednak mechanické nečistoty (prach, oter, sadze) ale aj produkty chemickej degradácie samotného oleja. V tomto článku si o nich povieme viac.
Nadmerný obsah nečistôt v oleji vedie k zvýšenému opotrebovaniu trecích povrchov, k tvorbe usadenín a kalov hromadiacich sa v kľukovej skrini a celom olejovom systéme a v konečnom dôsledku aj k upchatiu olejového filtra a k poruchám dodávky oleja do systému.
Vo všeobecnosti rozlišujeme dva druhy nečistôt v motorovom oleji:
· Mäkké nečistoty - sú tvorené prevažne ropnými živicami a tzv. "studenými kalmi", ktoré obsahujú produkty oxidácie oleja a palivo vo forme veľmi jemnej suspenzie. Sú rozpustné v benzéne a sú organického pôvodu.
· Tvrdé nečistoty – sú tvorené prevažne kovovým oterom z trecích plôch, prachovými časticami a tvrdým karbónom. Nie sú rozpustné v benzéne a sú prevažne anorganického pôvodu.
Nečistoty sa môžu do motorového oleja dostať nasledovne:
· Vodou, ktorá sa dostáva do oleja netesnosťami a kondenzáciou,
· Palivom, ktoré sa do oleja dostáva vplyvom nedokonalého spaľovania,
· Vzduchom, prípadne inými plynmi,
· Oterom z trecích plôch.
V motorovom oleji sa najčastejšie vyskytujú práve mäkké nečistoty. Ide väčšinou o prirodzené produkty starnutia. Hlavnou príčinou znečistenia motorového oleja mäkkými nečistotami je nedokonalé spaľovanie paliva. Toto nespálené palivo je tak piestnymi krúžkami stierané a dostáva sa do motorového oleja.
Za následok to má pokles viskozity a mazacej schopnosti oleja. Medzi mäkké nečistoty môžeme zaradiť aj vodu, ktorá sa do oleja dostáva najmä vo forme kondenzátu pri častom štartovaní. Voda je v motorovom oleji nežiadúca, pretože spôsobuje zvýšené koróziu u strojových súčiastok.
Okrem mäkkých nečistôt poznáme aj tvrdé nečistoty. Množstvo tvrdých nečistôt sa zvyčajne vyjadruje v hodnote karbonizačného zvyšku (MCRT - Micro Carbon Residue Test). Nový olej má množstvo karbonizačného zvyšku do 1% hm a u vyjazdených motorových olejov sa táto hodnota pohybuje zvyčajne do 3% hm. Motorový olej je však v poriadku až do hodnôt 4% hm.
Ak je táto hodnota vyššia ako 4% hm, tak motorový olej už nie je vhodný na prevádzku. Problémy s vysokým karbonizačnými zvyškom sa objavujú najmä u opakovaných výmen oleja. Tieto problémy boli spojené s vyčerpaním detergencie motorových olejov pri dlhých výmenných lehotách a s tvorbou kalov, ktoré pri výmene motorových olejov nie sú dostatočne odstránené a zostávajú v olejovej vani.
U naftových motoroch sa v motorovom oleji veľmi často objavujú sadze. Čiastočky sadzí sú veľmi malé, priemerne v desatinách mikrometra, ale veľmi tvrdé a v trecích uzloch potom pôsobia ako brúsny materiál. To vedie k zvýšenému oderu, čo môže postupne poškodiť jednotlivé časti motora.
Opotrebenie motora sa sleduje pomocou stanovenia množstva oterových kovov v oleji. Väčšinou sa sleduje obsah železa, medi, chrómu, olova a ďalších kovov, ktoré sú obsiahnuté v konštrukčných materiáloch. Navyše sa obsah kremíka, ktorý sa do motorového oleja dostáva ako typická súčasť prachu z nasávaného vzduchu, ktorý prejde cez vzduchový filter.
Jednou možnosťou je pridanie aditív do motorového oleja, ktoré zlepšujú jeho vlastnosti. Takéto aditíva nájdete aj na našom e-shope www.filtreaoleje.sk
Najlepšie je však pravidelne vymieňať motorový olej a potom sa nemusíte báť, že by vám nečistoty v oleji mohli poškodiť motor. Motor vymieňajte aspoň raz ročne alebo každých 10 000 najazdených kilometrov.